Pritom len pred 1-2 generáciami sme za normálne považovali niečo úplne iné, v zásade po materiálnej stránke podstatne menej náročné. Samozrejme aj vtedy ľudia považovali za normálne že majú čo jesť a majú kde bývať. Ale aký obrovský to rozdiel, oproti súčasnosti.
Aká skutočnosť určuje, čo v oblasti materiálneho zabezpečenia považujeme za normálne a čo už nie ? Je to technický rozvoj, finančné zabezpečenie či vzdelanie ?
Asi to bude kombinácia všetkého dohromady. Výsledkom toho je definícia normálnej a očakávanej životnej úrovne.
Zaujímavé je, že napriek vysokej životnej úrovni, stále má veľká skupina ľudí pocit, že to nie je dostatočné. Že máme právo na viac.
Je to skutočne tak ?
Prečo si myslíme, že máme nárok na viac ?
Veď schopnosť človeka odviesť nejakú prácu sa za posledné desaťročia veľmi nezmenila. Za rovnakú prácu, by sme teda mali dostávať rovnakú plácu. A dokonca by nám to malo stačiť. No mi reálne dostávame viac. Prečo ?
V zásade je to spôsobené vyššou výkonnosťou výroby, ekonomiky a celkovej produktivity práce. To všetko umožnilo širšiemu okruhu ľudí dostať sa k vyššej životnej úrovni.
Ale je táto životná úroveň našim nárokom, ktorý nám spoločnosť musí dať ? Nie je to len príjemný nadštandard ?
Nadštandard, ktorý by sme si mali vážiť, vedieť ho rozumne využívať a zvažovať aká je ešte jeho primeraná a pre nás prospešná miera ?
Kde je hranica životnej úrovne ? A exituje vôbec ?
Asi každý, kto sa nad tým zamyslí, príde na to, že neustály rast životnej úrovne nie je možný.
Odpovede na vyššie položené otázky je podľa mňa možné nájsť v minulosti.
História pozná veľmi veľa zvratov a udalostí, kde dochádzalo najskôr k rastu a potom k poklesu životnej úrovne. Dochádzalo k tomu pri (alebo za účasti ?) náhlych spoločenských udalostí (revolúcie, povstania, vojny), epidémií alebo prírodných katastrof.
Tak ako v minulosti, je možné tieto zvraty očakávať aj v budúcnosti. Nie je dôvod domnievať sa, že to bude inak. Nezabráni nám v tom ani naša horúčkovitá podnikavosť a prispôsobivosť a ani technologický rozvoj (ktorý bohužiaľ považujeme častokrát za samospasiteľný všeliek riešenia nami nahromadených problémov).
V súčasnosti je naša životná úroveň (či si to pripúšťame alebo nie) najvyššia, v celej nám známej histórii ľudstva. Nikdy v týchto končinách nemali ľudia tak vysokú životnú úroveň. Znamená to, že sme na vrchole a očakáva nás bod zvratu ?
Ak áno, kedy k tomu dôjde ? Ako rýchlo ? Ako sa to bude prejavovať ?
Myslím, že tieto otázky si už položil nejeden z nás, a to ako dôsledok strachu o budúcnosť našu alebo našich blízkych. Ide o normálny jav, ktorý súvisí s naším vlastníctvom vecí. Čím viac vecí máme, tým viac máme obavy, že o ne prídeme.
Čo s tým môžeme urobiť ?
Podľa mňa prvým a základným krokom je uvedomenie si skutočnosti, že zmena životnej úrovne je cyklická t.j. nie je možné vyhnúť sa jej.
To čo ale možné je, je počítať s takouto zmenou.
Počítať s tým v bežnom živote prijímaním drobných individuálnych zásad, ako je nezadlžovať sa nad rámec svojich možností, nepreháňať to s pohodlím, udržiavať si telesnú a duševnú kondíciu, celoživotne sa vzdelávať a pod. Proste byť pripraveným a počítať s tým, že nie každý deň bude svietiť slnko.
Uvedomenie si skutočnosti, že kedykoľvek môže dosť k zmene našej životnej úrovne, má okrem možnosti prispôsobiť svoj život tomuto faktu, aj iný pozitívny dopad.
Konkrétne by nám to mohlo pomôcť v tom, aby sme si viac vedeli vážiť a zároveň vychutnať si súčasnosť. V konečnom dôsledku by nám to mohlo a malo zvýšiť aj životný optimizmus, ktorý podľa mňa v našej spoločnosti chýba ako soľ (ak sa pozerám okolo seba, až veľmi veľa ľudí dokáže byť aj za ideálnych podmienok nešťastných - to bohužiaľ asi nikdy nepochopím, prečo je to tak).
Nemali by sme pritom zabúdať ešte na jednu vec. A to, že naša životná úroveň sa nezrodila len tak. Predchádzal tomu dlhočizný vývoj a v podstate sa o ňu zaslúžili naši predkovia. A tí ani zďaleka nemali možnosť užívať si radosti života, tak ako ich máme mi. A preto máme, voči nim morálnu povinnosť byť šťastnými.
A tak nehľadajme dôvody, prečo byť nespokojný. Hľadajme radšej spôsoby ako využiť súčasnú životnú pre skvalitnenie nášho života, s prihliadnutím na to, aby to nebolo na úkor iných ľudí a na úkor našich potomkov. Verím, že nám to pomôže byť šťastnejšími :o)