Áno svet je nespravodlivý.
Závidím tým, ktorí mali viac šťastia a nepostihla ich táto nespravodlivosť sveta. Veď si to len vezmite: vediem až príliš obyčajný rodinný život. Normálne ráno do práce, večer domov, starostlivosť o deti, o byt, o manželku. Obyčajná rutina. Som rád, keď si nakoniec sadnem pred televízor a pri ňom aj zaspím.
Tak takýto nudný život vediem. Čo vám budem hovoriť, žiadna sláva. Som proste priemer. A možno aj slabý podpriemer.
Ale keby som mal tak šancu, tak by som im všetkým ukázal.
===
Spoznávate v tom popise seba alebo niekoho z vášho okolia ? Ak nie, tak si prečítajte pár internetových názorov a zistíte, že takýmto životným „optimizmus“ prekvitá až príliš veľa ľudí.
Svet nikdy nebol a ani nebude „morálne“ spravodlivý.
Tak prečo sa tej spravodlivosti, tak často dožadujeme ?
Je to preto, že za ňu až často skrývame našu vlastnú neschopnosť uplatniť sa, byť samostatným a aktívnym. Čakáme, že dostaneme stále viac za stále menej úsilia. Ale to predsa nikam nevedie. To odporuje pravdám našich prastarých otcov.
Je potrebné, aby sme veci brali do vlastných rúk. Všetko okolo nás, vrátane akejsi morálnej „nespravodlivosti“, musíme brať ako fakt, ktorému je potrebné sa prispôsobiť. Niet inej cesty, pokiaľ skutočne chceme byť úspešný a cítiť z vlastnej práce zadosťučinenie.
===
Raz som v práci dal zástupcovi zákazníka jeden návrh. Môj návrh vypočul, prikyvoval, ale samozrejme nič z toho neuplatnil praxi.
Následne došlo na projekte k problému. Spomenul som to kolegovi a uzavrel som to slovami „No vidíš, keby môj návrh vzali, tak by k tomu nemuselo dôjsť.“.
A on mi na to „A vieš kto je za to zodpovedný ?“.
„No jasne, predsa oni. Návrh som dal, mali sa tým riadiť a bolo by k tomu nedošlo. Nie som predsa zodpovedný za to, že neurobili to čo mali.“
„Ale si.“ prekvapujúco zareagoval kolega „To tebe sa nepodarilo ich presvedčiť, že je skutočne potrebné aby sa tvojim návrhom riadili.“
No v prvom návale ma skoro šľak trafil. Tak to je teda pekné, nakoniec ja som na vine, že sa niekto neriadi dobrou radou. Cítil som absolútnu nespravodlivosť.
Keď som nad tým následne porozmýšľal, tak som musel uznať, že kolega mal pravdu. Nebol nespravodlivý, len mi ukázal, že aktivita musí byť na našej strane.
===
Nemá význam sa sťažovať, nemá význam hľadať vinníka. Začať je potrebné u seba. Veď kto keď nie my, kedy keď nie teraz ?
Je potrebné byť aktívny a dostatočne prispôsobivý. Až to nám prinesie zadosťučinenie a radosť zo života, z práce alebo trebárs aj lásky.
Nie nadarmo už Darwin objavil že „nie je to ten najsilnejší, kto prežije, ani ten najinteligentnejší, ale ten, kto sa dokáže najlepšie prispôsobiť.“.
A tak, ak chceme byť aspoň priemerne úspešný, pracujme na tom, aby sme boli prispôsobivý. A to v každom veku. Pestujme si túto schopnosť a určite nám to prinesie radosť zo života a zabráni tomu aby sme sa neustále na niečo alebo niekoho sťažovali.
