Aj dnešné časy raz budú staré zlaté časy

Autor: Jaroslav Strharsky | 7.8.2012 o 23:36 | (upravené 8.8.2012 o 0:10) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  124x

Ako to už v našich zemepisných šírkach býva zvykom, hľadáme až príliš často v našich životoch to čo nefunguje. Skúste raz, keď budete medzi ľuďmi, pozrieť sa okolo seba a spočítajte koľko ľudí má optimistický (alebo aspoň neutrálny) výraz v tvári. Možno vás to prekvapí.

Ja som to skúsil niekoľkokrát a nikdy sa mi nepodarilo dostať nad 50%. Možno mám zlé kritéria pre optimistický výraz. A možno nie. Možno naše výrazy skutočne vyjadrujú obavy, starosti, nešťastie.

Je to dnes skutočne také zlé ?

Podľa denných správ z médií, by sme mohli nadobudnúť pocit, že áno. Majú ale správy okolitého sveta, tak silný vplyv na naše vnímanie súčasnosti ? Nemali by ich vyvažovať pozitíva z nášho súkromného života ?

Alebo sa nám nedarí ani v súkromnom živote ?

Neviem. Napriek tomu som presvedčený, že aj dnešné časy raz budeme nazývať staré zlaté časy.

K tomuto záveru som dospel nedávno pri čítaní starých kníh. Ako zberateľ starých kníh som sa dostal aj ku knihe Karla Čapka „Válka s mloky".

Chvíľu trvalo kým som pochopil myšlienkové odkazy textu, no nakoniec som sa do knihy až fanaticky ponoril. Našiel som v nej veľa až neskutočne aktuálnych myšlienok. Je vôbec možné, že to bolo napísané pred takmer 80-timi rokmi ?

V jednej časti textu som našiel až dojímavo súčasný je text [Karel Čapek, Válka s mloky, 1935, kapitola 5]:

„Dohrává se tragédie lidského rodu, začal Wolf Meynert. Ať nás nemate jeho horečná podnikavost a technický blahobyt; to je jen hektická červeň na tváři organismu už poznamenaného smrtí. Nikdy lidstvo neprocházelo tak vysokou životní konjunkturou jako dnes; ale najděte mi jednoho člověka, který by byl šťasten; ukažte mi třídu, která by byla spokojena, nebo národ, který by se necítil ohrožen ve svém bytí. Uprostřed všech darů civilizace, v krésovském bohatství duchovních i hmotných statků se nás všech víc a víc zmocňuje neodbytný pocit nejistoty, tísně a nepohodlí."

To všetko akoby pretrvalo až dodnes. Možno rok 1935 nepatrí do „starých zlatých časov". Ktorý rok tam ale vlastne patrí ? Pozná niekto z vás odpoveď ? Ja teda nie.

Práve preto som presvedčený, že aj dnešné časy raz budú staré zlaté časy. Užívajme si teda tú ich lepšiu, zlatú stránku. A ak sa nám to náhodou nepodarí, on sa už spomienkový optimizmus postará o to, aby sme v budúcnosti zabudli na to zlé a pamätali si len to dobré.

A tak je to vlastne v poriadku.

Alebo nie ?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?